Cesta vynájdenia nabíjateľných lítium-iónových batérií je plná vedeckých výziev a technologických objavov. Prvá nabíjateľná lítium-iónová batéria sa objavila v roku 1972 a úspešne ju vyvinul americký vedec Stanley Whittingham zo spoločnosti Exxon.
Táto batéria využívala disulfid titánu ako katódu, kovové lítium ako anódu a využívala tekuté elektrolyty, čo umožnilo interkaláciu a deinterkaláciu lítiových iónov, čím sa realizovali funkcie nabíjania a vybíjania batérie. Avšak, obmedzená vtedajšími technologickými obmedzeniami a nejasnými požiadavkami trhu, táto batéria nedokázala dosiahnuť široké prijatie. Následne sa vedci z celého sveta ponorili ďalej do výskumu technológie nabíjateľných lítium-iónových batérií. Predovšetkým britský vedec John B. Goodenough urobil začiatkom 80. rokov významný prielom tým, že vyvinul batériu s oxidom lítno-kobaltnatým ako katódovým materiálom, čím sa výrazne zvýšilo napätie a výkon batérie. Na základe tohto základu japonský vedec Akira Yoshino ďalej zlepšil stabilitu a bezpečnosť batérie tým, že nahradil materiál anódy materiálmi na báze uhlíka odvodenými z ropného koksu.
Nakoniec to bola spoločnosť Sony Corporation, ktorá v roku 1991 podporila komercializáciu nabíjateľných lítium-iónových batérií, ktoré boli následne široko prijaté v prenosných elektronických zariadeniach, ako sú videokamery a mobilné telefóny, čo spôsobilo revolúciu v životnom štýle ľudí. Možno konštatovať, že vynález nabíjateľných lítium-iónových batérií je dôkazom spoločného úsilia vedcov z viacerých krajín.